Pred 60 rokmi sa začala karibská kríza,jeden z vrcholov studenej vojny

Washington/Moskva 16. októbra (TASR) - Najväčším medzinárodným ohniskom napätia od konca druhej svetovej vojny bola karibská kríza, ktorá vypukla na začiatku 60. rokov 20. storočia. Konflikt medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom sa týkal rozmiestňovania sovietskych strategických zbraní na Kube a svet sa vtedy ocitol na prahu jadrovej vojny. V nedeľu 16. októbra uplynie od jej začiatku 60 rokov.

Udalosti vedúce k vypuknutiu karibskej krízy sa začali odvíjať na začiatku 50. rokov, keď sa v roku 1952 dostal na Kube k moci diktátor Fulgencio Batista podporovaný Američanmi. Takmer okamžite sa proti jeho vláde vytvorila opozícia, na čelo ktorej sa postavil mladý ľavicovo orientovaný právnik Fidel Castro. Revolucionári zvrhli režim diktátora Batistu v januári 1959 a na Kube nastolili komunistickú vládu.

Už v marci 1960 schválila vláda prezidenta Dwighta Eisenhowera návrh CIA, na základe ktorého mali byť proti Kube nasadené jednotky kubánskych emigrantov, vycvičených Američanmi v Guatemale. "Kennedy vedel o tomto projekte, upozorňovali ho na jeho nereálnosť v navrhovanej podobe, no v apríli nepochopiteľne odsúhlasil celý plán, ktorého uskutočnenie sa 17. apríla 1961 skončilo v Zátoke svíň fiaskom," konštatuje historik Slavomír Michálek vo svojej knihe Rivali a partneri studenej éry.

Zvrhnúť Castrov režim sa nepodarilo, naopak, svoju pozíciu si posilnil a americký prezident John Fitzgerald Kennedy musel za nevydarenú akciu čeliť kritike.

Najvyhrotenejšie dni studenej vojny sa začali odvíjať od 16. októbra 1962. Prezident Kennedy dostal na stôl fotografické zábery nasnímané americkým prieskumným lietadlom U-2, ktoré odhaľovali prítomnosť sovietskych raketových základní na Kube. Tento deň sa všeobecne považuje za začiatok karibskej krízy.

Sovietsky vodca Nikita Chruščov sa snažil využiť fiasko Američanov na pláži Girón v Zátoke svíň a rozhodol sa pre zahranično-politickú avantúru. Na Kube začal ZSSR tajne montovať odpaľovacie rampy pre rakety stredného doletu. Týmto krokom chcela Moskva ochrániť "ostrov slobody" pred možnou americkou inváziou a súčasne si posilniť postavenie vo svete.

Reakcia Bieleho domu na zámery Kremľa bola známa 22. októbra 1962. Prezident Kennedy vyhlásil v televíznom prejave námornú blokádu ostrova a vyzval Chruščova, aby odstránil rakety z Kuby a nariadil návrat sovietskych lodí s nákladom raketových zbraní späť do Sovietskeho zväzu. Hoci reakcia sovietskeho lídra bola na nasledujúci deň veľmi prudká, keď obvinil Washington z toho, že ľudstvo tlačí k priepasti svetovej nukleárnej vojny, 27. októbra 1962 už Chruščov pripustil, že sovietske rakety budú z Kuby odstránené, ak sa odstránia aj rakety z Turecka.

V ten istý deň, teda 27. októbra, však došlo k výraznému zostreniu situácie – nad územím Kuby bolo zostrelené americké špionážne lietadlo U-2. Prezident Kennedy bol vystavený obrovskému tlaku, aby vojensky zaútočil a zničil základne s protilietadlovými raketami.

Po najkritickejšom dni karibskej krízy si svet mohol vydýchnuť. Chruščov 28. októbra 1962 súhlasil so stiahnutím zbraňových systémov z Kuby pod podmienkou, že USA ukončia námornú blokádu ostrova a zároveň stiahnu z Turecka rakety stredného doletu Jupiter, čo sa aj stalo.

Ďalším dôkazom snáh o spoluprácu bolo zavedenie tzv. horúcej linky, priameho telefónneho spojenia medzi Kremľom a Bielym domom s cieľom riešiť krízové situácie.

Zažehnanie karibskej krízy výrazne prispelo aj k začiatku rokovaní o obmedzení jadrových zbraní. Už 5. augusta 1963 podpísali v Moskve USA, Sovietsky zväz a Británia Zmluvu o zákaze skúšok jadrových zbraní vo vzduchu, pod vodou a v kozme.